Story:
Tento výlet bol reparátom za fiasko pred dvoma týždňami. Sparring partnerom nebol Vlado, ale turisticko-cyklistický sused Maťo. Auto sme nechali na začiatku Lačnova a vybrali sa na tú nešťastnú kešku "Nad džurou" tentokrát po hrebeni zo severu. Najprv sme išli príliš vpravo (ten výbežok na ľavej strane kopca) a začali sme tušiť, že je to cesta do Kopytovskej doliny, takže nasledoval traverz spať na správnu cestu. Po hrebeni ide pekný chodníček, ale treba sa striktne držať hrebeňa - sem tam sú náznaky obchádzok kopcov, ale sú nespoľahlivé, v skutočnosti po chvíli zaniknú. Hrebeň ponúka niekoľko miest s výhľadom nie len na protiľahlý kopec, ale aj na Vysoké Tatry. Po príchode ku keške začalo prehľadávanie už známeho terénu. Keď to po chvíli hľadania opäť vyzeralo beznádejne, pohol sa mi pod rukou ten správny kameň a keška sa na nás usmiala zo svojho vyhĺbeného lôžka. Obsah nič moc, tak sme len zalogovali a vybrali sa späť. Cestou sme streli veľmi príjemných turistov, ktorí nám poprezrádzali množstvo ďalších cestičiek, údolí a výhľadov, ktoré sú v tejto lokalite, len k nim nevedú značkované chodníky. Cesta späť k autu už bola bez blúdenia, ale kvôli snehu sme nekopírovali letnú trasu.
Tento výlet bol reparátom za fiasko pred dvoma týždňami. Sparring partnerom nebol Vlado, ale turisticko-cyklistický sused Maťo. Auto sme nechali na začiatku Lačnova a vybrali sa na tú nešťastnú kešku "Nad džurou" tentokrát po hrebeni zo severu. Najprv sme išli príliš vpravo (ten výbežok na ľavej strane kopca) a začali sme tušiť, že je to cesta do Kopytovskej doliny, takže nasledoval traverz spať na správnu cestu. Po hrebeni ide pekný chodníček, ale treba sa striktne držať hrebeňa - sem tam sú náznaky obchádzok kopcov, ale sú nespoľahlivé, v skutočnosti po chvíli zaniknú. Hrebeň ponúka niekoľko miest s výhľadom nie len na protiľahlý kopec, ale aj na Vysoké Tatry. Po príchode ku keške začalo prehľadávanie už známeho terénu. Keď to po chvíli hľadania opäť vyzeralo beznádejne, pohol sa mi pod rukou ten správny kameň a keška sa na nás usmiala zo svojho vyhĺbeného lôžka. Obsah nič moc, tak sme len zalogovali a vybrali sa späť. Cestou sme streli veľmi príjemných turistov, ktorí nám poprezrádzali množstvo ďalších cestičiek, údolí a výhľadov, ktoré sú v tejto lokalite, len k nim nevedú značkované chodníky. Cesta späť k autu už bola bez blúdenia, ale kvôli snehu sme nekopírovali letnú trasu.
Druhá fáza výletu sa skladala z hľadania kešky "Pred Lačnovom" a prípadného okruhu z Lipoviec. Túto druhú kešku sme hľadali v pichľavých kríkoch asi pol hodinu a nič. Záverečný okruh z Lipoviec sa nekonal, iba sme si vyšli kúsok na pole, aby sme sa presvedčili, že sme skutočne unavení a už sa nám ďalej nechce. Blúdenie a hľadanie kešiek, ktoré nie a nie nájsť, vyčerpáva sily oveľa rýchlejšie ako bežná chôdza, tak sme si popozerali Lipovce zhora, vrátili sa k autu a s úsmevom konštatovali, že reparát bol relatívne úspešný.
Comments (0)
Facebook
